Cirkev mala vždy v prvom pláne lásku k deťom. Starala sa aj o siroty, ako dokazujú zbierky a testamenty významných členov cirkvi – už od r. 1695 vznikala základina na ich podporu, energickejšie pôsobil M. Bel, od r. 1794 bývali pod dozorom v Jesenákovom dome rohu na Panenskej a Lýcejnej ul., r. 1783 sirotincom bol dar pani Jelenffy – dom naproti františkánskemu kostolu.
V 19. storočí podnet na stavbu sirotinca dal testament obchodníka Ondreja Samuela Rojka. Tým sa vytvorila základina na novú budovu. Sirotinec sa postavil spolu s diakoniským domovom.
Po r. 1672 bol pre evanjelikov mestský špitál takmer neprístupný – hoci väčšina lekárov boli evanjelici. Kňazom bola návšteva chorých prísne zakázaná. Nové, protireformačné rády Milosrdných bratov a alžbetínky postavili nemocnice, v ktorých však tak dôkladne dodržiavali zákazy ešte aj po Tolerančnom patente, že bolo treba uvažovať o vlastnej nemocnici.
Na tento cieľ rozhodli nemocnicu r. 1807 zriadiť v zadnej časti budovy konventu na Panenskej, rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1810 a 1811. Obytný dom nestačil, „novou nemocnicou“ sa stal od r. 1827 dom na ul. Panenskej – Palisád.
Úvahy o novej nemocnici dostali reálnu podobu, keď 21. 7. 1840 Samuel Andrej Rojko zriadil základinu pre nemocnicu.
Tu sa r. 1891 započala aj diakonická služba, ktorá sa postupne rozvinula do láskavej starostlivosti o chorých a siroty a prihlásili sa do nej dievčatá, pre ktoré sa táto služba stala poslaním.
Logicky sa nové podmienky a požiadavky premietli do úvah o stavbe novej budovy diakoniského domova a nemocnice. Od počiatku 20. st. sa viedli debaty o finančných nákladoch a v jubilejnom r. 1906 mali v úmysle položiť základný kameň. A to už r. 1905 bolo v diakoniskom domove 44 sestier a ošetrovali 184 chorých, 157 detí, v domácnostiach 87, ktorých opatrovali aj v noci, navštevovali chudobných. Čísla sú nevýslovné. Práve tá bilancia dokázala, že stavba diakoniského domu sa stala nevyhnutnosťou.
Finančné možnosti pre stavbu nového Diakoniského domu a nemocnice boli priaznivé až – v r. 1912 – 14 ju postavili podľa projektov viedenského architekta Júliusa Schmidta. Na Palisádach pri Evanjelickom cintoríne postavil budovu moderných, veľkých foriem a na pôdoryse tvaru U sformoval budovu pre oddelené funkcie – do Bradlianskej ul. umiestnil diakoniský domov s kaplnkou, nemocnica bola v hlavnej budove a do Partizánskej umiestnil sirotinec. Moderný výraz dosiahol nielen monumentalitou tvarov budovy, ktoré sú odvodené z románskeho slohu, ale i valcom schodišťa, pohľadovou tehlou v kombinácii s kamennými detailmi.
Kvalita nemocnice získala veľkú slávu, takže už r. 1939 ju o jedno podlažie nadstavil bratislavský architekt Christián Ludwig, autor koncepcie veľkého organa vo Veľkom kostole.
