Misijný inšpektor Blumhardt bol synom chudobného obuvníka a študoval teológiu s mnohým strádaním.
K poslednej skúške mu chýbalo dvesto zlatých. Vo svojej úzkosti neustále volal k Bohu o pomoc. S ťažkým srdcom išiel na poslednú prednášku ctihodného starca. Ten sa na konci hodiny spýtal: „Pánovia, je niekto medzi vami, kto sa volá Blumaurer?“ Ale takého nebolo. „Potom sa niekto musí volať podobne,“ povedal. Blumhardt vstal a skromne povedal svoje meno. „Tak je,“ povedal starec, „to meno mi bolo povedané. Milý Blumhardt, poďte so mnou.“ V pracovni mu povedal: „Pán, ktorý počul vaše prosby, mi zjavil minulej noci obnos, ktorý potrebujete.“ A odčítal mu dvesto zlatých. Potom si dal porozprávať o jeho mnohých úzkostiach. Nakoniec povedal: „Teším sa, že tento raz si mňa Pán vyvolil za svoj nástroj.“ Potom Blumhardt vnútorne posmelený zložil skúšku s vyznamenaním.
On i tebe chce dnes pomôcť v tvojej úzkosti. Volaj k Nemu!
Môj život, blaženosť a všetko,
čo srdce blaží, je len v Ňom,
On, On slávne ma vyslobodil
v službe Jeho vždy rád som!
PS 331, 3
Dr. Viera Roháčková