„A tak aj Duch prichádza na pomoc našej mdlobe. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch sa prihovára za nás vzdychaním nevysloviteľným. A Ten, kto skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce.”
List Rímskym 8:26-27
Je to jemný Boží nástroj, ktorý sa nedá vyjadriť slovami, teológia ho nevie vysvetliť, ale najpokornejší veriaci ho pozná, aj keď mu celkom nerozumie.
Och, bremená, ktoré oddane nesieme, ale im nerozumieme!
Och, nevyjadriteľné túžby našich sŕdc po veciach, ktoré nechápeme. A predsa vieme, že sú ozvenou od Božieho trónu a šepotom Jeho srdca. Často sú skôr vzdychom ako piesňou a skôr bremenom ako plávajúcim pierkom. Ale sú požehnaným bremenom a vzdychom, ktorého podtónom je chvála a neopísateľná radosť. Sú to „nevysloviteľné vzdychania”.
Nevieme ich vždy vyjadriť a často chápeme len to, že chválime Boha za niečo, čo pozná len On, a že potrebujeme Jeho dotyk.
Môžeme jednoducho len z plnosti nášho srdca vyliať bremeno nášho ducha a smútok, ktorý akoby nás išiel zdrviť.
Vieme, že On nás počuje, miluje, chápe, prijíma a z našich modlitieb oddeľuje všetko, čo je chybné, nedokonalé alebo nesprávne. A potom predkladá pred Jeho trón na nebesiach zvyšok spolu s kadidlom slávneho najvyššieho Kňaza. Môžeme si byť istí, že On naše modlitby počuje, prijíma a odpovedá v Jeho mene.
A. B. Simpson
Na to, aby sme mali spoločenstvo a priateľský vzťah s Bohom, nie je nutné nepretržite k Nemu hovoriť alebo nepretržite počúvať, čo nám hovorí, pretože je to nevýslovné spoločenstvo, ktoré je ľúbeznejšie ako slová. Malé dieťa môže sedieť celý deň pri svojej matke, je úplne zaujaté hrou, zatiaľ čo jeho matka je pohrúžená do práce a hoci sú obidvaja zaneprázdnení a povedia si navzájom len niekoľko slov, majú dokonalé spoločenstvo. Dieťa vie, že jeho matka je tam a ona vie, že všetko je v poriadku.
Rovnakým spôsobom môže mať veriaci dlhé hodiny tichého spoločenstva so svojím Spasiteľom. A hoci veriaci je zamestnaný bežnými vecami v živote, pamätá na to, že Božia prítomnosť sa dotýka každého detailu jeho života a uvedomuje si Jeho súhlas a požehnanie.
Preto keď sa trápime s bremenami a ťažkosťami, ktoré sú príliš zložité, aby sa dali vyjadriť slovami, a príliš záhadné, aby sa dali vyjadriť alebo pochopiť, aké je vtedy krásne vnoriť sa do objatia Jeho ramien a vyplakať smútok, ktorý nevieme vysloviť.
L. B. Cowman
z knihy Pramene v púšti
