“Jedného večera Dávid vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu.”
2. Samuelova 11:2
A vtedy Dávid uvidel Batšebu.
Nikdy nie sme z dosahu pokušenia. Doma i vonku sa ľahko môžeme stretnúť so zvodmi k zlému. Ráno začína nebezpečenstvom a tiene večera nás stále nachádzajú v ohrození. Dobre sa držia tí, ktorých Boh drží, ale beda tým, ktorí idú do sveta alebo sa dokonca odvážia kráčať po svojom vlastnom dome neozbrojení. Tí, ktorí si myslia, že ich sa nebezpečenstvo netýka, sú vo väčšom ohrození, ako ktokoľvek iný. Sebaistota je zbrojnošom hriechu.
Dávid mal bojovať Hospodinove boje, ale namiesto toho sa zdržuje v Jeruzaleme a oddáva sa prepychovému odpočinku. Až večer vstáva z postele. Záhaľka a luxus sú diablovi nadháňači a nachádzajú mu hojnú korisť. V stojatých vodách sa roja škodlivé tvory a zanedbaná pôda rodí hustú spleť buriny a vresu. Ach, nech nás obmedzujúca láska Ježiša drží aktívnych a užitočných! Keď vidím kráľa Izraela pomaly opúšťajúceho jeho gauč na záver dňa a ihneď prepadajúceho pokušeniu, dovoľte mi vysloviť varovanie a postaviť svätú bdelosť ako stráž pred dvere.
Je možné, že kráľ vybudoval strechu svojho domu pre odpočinok a stíšenie?
Ak áno, buď opatrný.
Žiadne miesto, akokoľvek skryté nie je útočiskom pred hriechom. Kým sú naše srdcia ako kresadlo a hádžu mnohé iskry, musíme venovať všetko našu bdelosť, na všetkých miestach, aby sme zabránili požiaru. Satan sa šplhá na strechy domov, vstupuje do komôrok a aj keby sme mohli zavrieť toho odporného démona, ak nebudeme zachránení milosťou, našej vlastnej skazenosti je viac než dosť pre našu skazu. Čitateľ, vyvaruj sa večerných vábení. Nebuď si istý sám sebou. Slnko zapadá, ale hriech nie. Potrebujeme strážcu v noci rovnako ako ochrancu počas dňa.
Ó požehnaný Duchu, ochraňuj nás od zlého tento deň. Amen
Charles Spurgeon
