Kristína Royová napísala sestre Zuzanke, ktorá odišla do diakonického ústavu v Bratislave a nebola spokojná, že musela robiť domáce práce:
Milá Zuzanka, i Tebe privoláva Ten náš vo všetkom skúsený Pán: „Hľaď na mňa, moja Zuzanka, a poď za mnou! Ver, ja ťa vždy milujem. Keď ty zametáš chodby, nezabudni, že ja konám tú istú prácu. Mnoho smetí som vymietol z tvojho srdca a každodenne vymetám. Keď ty umývaš riad vodou, Ja zase vlastnou krvou umývam teba aj iných. Keď ty čistíš lampy, Ja tiež čistím lampu tvojho srdca a prilievam oleja viery a Svätého Ducha. Keď ty pomáhaš chystať obed, zatiaľ ja pomáham tvojmu Otcovi chystať tú veľkú večeru, ku ktorej som pozval aj teba, a kde ty budeš sedieť za stolom a Ja sám ti budem slúžiť. Áno, moja Zuzanka, poď len za mnou. Nežiaľ, že musíš v nedeľu pracovať! Ja vidím, na kom je vina, a Ja spôsobím, že aj tu na zemi budeš v nedeľu odpočívať. A okrem toho tých šesť dní zemského lopotenia skoro pominie a príde nedeľa, ktorá bude trvať tisíc rokov...
Milý čitateľ, v namáhavej práci hľaď dnes na svojho Spasiteľa, ktorý do svojho tridsiateho roku tiež musel ťažko pracovať pre seba a svojich. On ti pomôže.
Pracuj, bdi, ó ľud Boží! Ten deň nie je ďaleko,
kde svojim k radosti, skončiac boj, premáhanie,
v moci a sláve príde Ježiš.
PS 178, 3
Dr. Viera Roháčková