Ale ja sa modlím

“Ale ja sa modlím.”
Žalm 109:4

Ohovárači boli zaneprázdnení ničením Dávidovej povesti, ale on sa nebránil.

Odvolal sa k vyššiemu súdu. Predložil svoj prípad veľkému Kráľovi. Modlitba je najbezpečnejší spôsob, ako odpovedať na slová nenávisti. Žalmista sa nemodlí chladne. Vkladá do modlitby samého seba - celú svoju dušu a srdce - napína každú šľachu a sval, ako Jákob keď zápasil s anjelom. Takto a iba takto by sa mal ponáhľať každý z nás pred trón milosti. Tak ako tieň nemá žiadnu silu, pretože nie je hmotný, rovnako aj naliehavá prosba, v ktorej nie je tvoje srdce skrz naskrz prítomné v mučivej úprimnosti a vášnivej túžbe, je celkom bezvýsledná, pretože jej chýba to, čo by jej dalo silu. „Vrúcna modlitba," povedal starý svätec, „je ako delo postavené pred nebeskú bránu. Otvorí ju doširoka." Bežná chyba väčšiny z nás je naša pripravenosť poddať sa rozptýleniu. Naše myšlienky blúdia kade tade a my robíme len malý posun smerom k cieľu. Naša myseľ ako ortuť nedrží pohromade, ale túla sa sem a tam.

Aké veľké zlo je to.

Zraňuje nás, a čo je horšie, uráža nášho Boha. Čo by sme si mysleli o prosebníkovi, ktorý by sa počas audiencie u princa hral s pierkom alebo chytal muchu? Neustálosť a vytrvalosť sú vyjadrené v našom texte. Dávid nenariekal raz, aby potom upadol do mlčania. Jeho pobožný krik pokračoval, kým nepriniesol požehnanie. Modlitby nemajú byť našou lotériou, ale dennou činnosťou, naším zvykom a povolaním. Ako umelec vkladá samého seba do svojho diela a básnik do svojich básní, tak my musíme prepadnúť modlitbe. Musíme byť vnorení do modlitby ako do našej súčasti a modliť sa bez prestania.

Pane nauč nás modliť sa takto, aby sme boli čoraz zbežnejší v naliehavých prosbách.

Charles Spurgeon
Čo bolo dôvodom ich chvál? (15. 03. 2024) V ktorom sme sa stali dedičmi. (13. 03. 2024) K večeru sa holubica vrátila k nemu. (11. 03. 2024)