A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu

Lukáš 2:18

Náš údiv nad veľkými divmi nášho Boha nesmie ustať.

Bolo by zložité stanoviť hranicu medzi pobožným údivom a skutočným uctievaním, pretože keď je duša ohromená majestátom Božej slávy, hoci to nemôže vyjadriť v piesni alebo vydať hlas v pokornej modlitbe a sklonenej hlave, predsa mlčky uctieva. Náš vtelený Boh je plný divov a ako taký by mal byť aj uctievaný. Aké úžasné je, že Boh berie ohľad na padlé stvorenie, človeka a namiesto zmeteniu ho z povrchu zemského, berie na seba záväzok byť jeho Spasiteľom a zaplatiť za neho výkupné! Pre každého veriaceho je spasenie úžasnou správou. Je to skutočne zázrakom milosti, že Ježiš sa vzdal trónu a pôct, aby potupne trpel za nás. Nech sa tvoja duša rozplýva v počudovaní sa nad týmto zázrakom.

Pobožný údiv ťa bude viesť k vďačnému uctievaniu a úprimnému vďakyvzdaniu.

Spôsobí to vo vás zbožnú bdelosť, budete sa obávať hriechu proti takejto veľkej láske. Cítiac prítomnosť mocného Boha v dare jeho drahého Syna, vyzujete si topánky zo svojich nôh, pretože miesto kde stojíte je svätou zemou. Súčasne budete pohnutý k nádhernej nádeji. Ak Ježiš spravil takú úžasnú vec vo vašom záujme, pocítite, že nie je príliš očakávať ani samo nebo. Kto by mohol byť užasnutý nad hocičím iným, keď už raz užasol na jasličkami a krížom? Čo ostalo zázračné pre človeka, ktorý uvidel Spasiteľa?

Drahý čitateľ, môže sa stať, že v pokoji a osamelosti tvojho života si sotva schopný napodobniť pastierov v Betleheme, ktorí povedali čo videli a počuli, ale prinajmenšom môžeš doplniť kruh uctievačov pred trónom, užasnutých nad tým, čo Boh urobil.

Charles Spurgeon
Čo bolo dôvodom ich chvál? (15. 03. 2024) V ktorom sme sa stali dedičmi. (13. 03. 2024) K večeru sa holubica vrátila k nemu. (11. 03. 2024)