Do mesta prišiel nový kazateľ a začal robiť návštevy.
Tak prišiel aj do dielne obuvníka. Začal s ním trochu zvysoka. Ale keď obuvník odpovedal, povedal mu s úžasom: „Človeče, vy by ste nemali robiť svetskú robotu, keď máte také vznešené myšlienky.“ Obuvník odpovedal: „Pane, vezmite späť, čo ste povedali, že by som nemal robiť svetskú robotu. Vidíte tie topánky? Patria vdovinmu synovi. V lete jej zomrel muž a ona skoro zomrela tiež. Ale udržal ju jej syn. Teraz ide zima. A Všemohúci Boh mi povedal: ,Chceš spraviť topánky vdovinmu synovi, aby nedostal zápal pľúc?’ A ja som povedal: ,Chcem.’ Vy kážete kázeň za vedenia Všemohúceho, aspoň si myslím, že by ste mali, a ja zase robím topánky pre vdovinho chlapca za Jeho vedenia. V deň, keď bude odmeňovať, povie vám aj mne: Dobre, sluha dobrý a verný.’ “
Konáš aj ty svoju prácu dnes pod Božím vedením?
Ó, Kráľu náš, Tvojich rozkazov, ciest
uč dbať nás, nimi k víťazstvu ráč viesť.
Nech s ľudom tým, jemužs’ hriech obmyl Sám
v nebesiach naveky los padne nám.
PS 205, 3
Dr. Viera Roháčková