Ježiš Kristus vo Svojej ľudskosti cítil potrebu byť úplne sám – byť úplne osamelý, sám so Sebou

„Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa pripozdilo, bol tam sám.”
Evanjelium podľa Matúša 14:23

Ježiš Kristus vo Svojej ľudskosti cítil potrebu byť úplne sám – byť úplne osamelý, sám so Sebou.

Každý z nás vie, aký vyčerpávajúci môže byť stály kontakt s inými, ako nám to odoberá energiu. Pán Ježiš to ako človek vedel a cítil potrebu byť sám, aby znovu načerpal silu. Samota bola pre Neho dôležitá na to, aby si plne uvedomil Svoje vysoké poslanie, Svoju ľudskú slabosť a úplnú závislosť na Svojom Otcovi.

Ako Božie deti potrebujeme oveľa viac času byť úplne sami – času, kedy sa budeme zaoberať duchovnou realitou života a budeme sami s Bohom Otcom. Ak existoval niekedy niekto, kto sa mohol zaobísť bez zvláštneho času osamelosti a spoločenstva, bol to náš Pán. Ale dokonca ani On si nemohol udržať plnú silu a moc pre svoju službu a pre spoločenstvo s Otcom bez času stíšenia. Boh chce, aby každý Jeho služobník pochopil a vykonával túto požehnanú činnosť, aby Jeho cirkev vedela, ako má vyškoliť svoje deti, aby poznali túto vysokú a svätú výsadu a aby si každý veriaci uvedomil význam venovania času samému Bohu.

Ach, tá myšlienka, že môžem mať Pána Boha len pre seba a vedieť, že On má mňa sám pre Seba!

Andrew Murray


Lamartine, prvý francúzsky romantický básnik a spisovateľ devätnásteho storočia napísal v jednej zo svojich kníh, že jeho mama mala oddelené miesto v záhrade, kde trávila každý deň tú istú hodinu.

Dodal, že nikto si ani nepomyslel, že by ju vtedy aspoň na chvíľu vyrušil. Pre ňu to bola svätá Pánova záhrada.
Ľutujem ľudí, ktorí nemajú takú Osamelú krajinu. (Pozri Iz 62:4) Pán Ježiš povedal: „Vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi,” (Mt 6:6) lebo v tichej osamelosti môžeme získať hlboké a tajomné pravdy, ktoré pochádzajú z vecí, ktoré s Božím dovolením vstúpili do nášho života.

Rozjímanie

Duša moja, cvič sa v tom, že budeš sama s Kristom. Písmo hovorí: Keď bol sám so svojimi učeníkmi „osobitne im všetko vykladal.” (Mk 4:34) Nediv sa týmto veršom, lebo môžu byť pravdou aj v tvojom živote. Ak to túžiš pochopiť, odmietni dav ľudí, tak ako to urobil Pán Ježiš. (Mt 14:22) Nechaj ich, nech odchádzajú po jednom... až zostane sám Ježiš (J 8:9) s tebou. Vieš si predstaviť, že si jediným človekom na zemi alebo jediným človekom v celom vesmíre?

Ak by si bol jediným človekom, ktorý zostal vo vesmíre, každá tvoja myšlienka by bola: „Boh a ja...! Boh a ja...!” A On je práve tak blízko pri tebe. On je tak blízko, ako keby bilo len Jeho a tvoje srdce v bezmedznosti vesmíru.

Duša moja, cvič sa v osamelosti! Cvič sa v oddelení od zástupu! Cvič sa v utíšení svojho srdca! Spievaj si vznešenú pieseň „Boh a ja! Boh a ja!” Nech sa nikto nedostane medzi teba a anjela, keď zápasíte.

Keď stretneš Ježiša samotného, dostaneš rozsudok aj odpustenie.

George Matheson

L. B. Cowman
z knihy Pramene v púšti